Ďasnové choboty
Ďasnové (parodontálne) choboty alebo taktiež parodontálne kapsy sú jedným z prejavov parodontitídy (paradentózy), teda ochorenia tkanív obklopujúcich zub, ktorým odborne hovoríme závesný aparát zuba (parodont).
Ako spoznáme ďasnový chobot?
Ide o patologické prehĺbenie ďasnového žliabku, (priehlbne obklopujúcej zub) spôsobujúce úbytok attachementu zuba (prichytenie zuba v alveorálnej kosti), deštrukciu tkanivových úponov a v konečnom dôsledku stratu kostného tkaniva okolo koreňa zuba. Deje sa tak v dôsledku dlhodobo zanedbávanej ústnej hygieny, neodstráneného plaku, zubného kameňa, neliečeného zápalu ďasien a parodontitídy.
Hĺbku kapsy vyšetruje dentálny profesionál parodontálnou sondou, ktorú zavedie do ďasnového žliabku. Meria aspoň na štyroch miestach na každom zube.
Za normálnych okolností je hĺbka ďasnového žliabku okolo 0,5 mm. Od hĺbky 3,5 mm hovoríme o parodontálnom chobote. Ten je oproti zdravému ďasnovému žliabku rozšírený (hlbší) a vďaka tomu aj náchylnejší na ukladanie zubného kameňa, plaku, hnisu, mikróbov, odlúčených kusov tkanív a podobne. Situácia sa tak naďalej zhoršuje a môže skončiť až stratou zuba.
Formy ďasnového chobota
- Nepravý parodontálny chobot
Počiatočná fáza parodontálneho chobota. Hĺbka chobota je daná opuchom ďasna, ktorý je spôsobený zápalom – gingivitídou. Väzivové úpony okolo zuba sú neporušené. - Pravý parodontálny chobot – supraalveolárny
V tejto fáze dochádza už k horizontálnemu úbytku výbežkov alveolárnej kosti. Dno chobota sa stále ešte nachádza nad horným okrajom alveolárnej kosti. - Pravý parodontálny chobot – intraalveolárny
Tu už dochádza k vertikálnemu ubúdaniu alveolárnych výbežkov. Dno chobota siaha až pod okraj alveolárnej kosti. - Hlboký chobot
Za hlboký chobot pokladáme parodontálny chobot, ktorý svojou hĺbkou presahuje rozmer 5,5 mm.
Prevencia ďasnových chobotov
Prevenciou vzniku ďasnových chobotov nie je nič jednoduchšie než dôsledná ústna hygiena zahŕňajúca aj starostlivé čistenie medzizubných priestorov. Odstránenie plaku vo všetkých priestoroch úst neumožní ďalší rozvoj reťazca udalostí vedúceho cez zubný kameň a zápal ďasien k parodontitíde, tvorbe chobotov a prípadne aj k strate zuba.
Liečba ďasnových chobotov
Liečba ďasnových chobotov závisí od miery postihnutia jednotlivých zubov. V každom prípade začína včasnou návštevou stomatologickej ordinácie.
V prvej fáze (iniciálna liečba) je cieľom eliminovať zápalové ložiská, zastaviť progresiu ochorenia a vytvoriť čisté prostredie bez zubného plaku a kameňa. Zubný lekár alebo dentálna hygienička najprv odstráni zubný kameň a zároveň vykoná kyretáž (očistí korene zuba a vnútorné steny ďasnového chobota).
Kľúčové je tu okamžité zavedenie dôslednej ústnej hygieny a úprava denných návykov, vyplatí sa preto navštíviť ordináciu dentálnej hygieničky.
Chirurgická liečba nie je nič príjemné, ale dokáže divy: vie redukovať hĺbku parodontálnych chobotov aj odstrániť ich obsah, ošetriť zubný koreň a pomôže aj vo vážnejších prípadoch so spevnením pohyblivých zubov, ktoré je možné zachovať.
Pacient by sa mal pripraviť na častejšie kontroly u stomatológa. Obvyklá častosť je cca 4× ročne a prehliadky zahŕňajú kontrolu zápalu, zubného plaku, kazov, meranie hĺbky ďasnových chobotov aj odstraňovanie zubného kameňa.
Zdroj: HELLWIG, Elmar. KLIMEK, Joachim. ATTIN, Thomas. Záchovná stomatologie a parodontologie. Přeložil MUC. Jan Streblov. 1. české vydání. Praha: Grada Publishing a.s., 2003. Počet stran 332. ISBN 80-247-0311-4.