Zápal parodontu



Zápal parodontu je tiež nazývaný ako parodontóza alebo parodontitída. Je to zápalové, bakteriálnymi povlakmi vyvolané ochorenie postihujúce všetky tkanivá parodontu (ďasien, ozubice, zubného cementu, alveolárnej kosti). Priebeh tohto ochorenia je vždy chronický.

Príčinou parodontitídy je bakteriálna infekcia na podklade predchádzajúceho a často neliečeného zápalu ďasien (gingivitída).

Príznaky zápalu parodontu sú zápaly ďasien, tvorbaparodontálnych vačkov, krvácanie a hnisavý exsudát z vačkov, zápach z úst, obnažovanie povrchu zubného koreňa, zvýšená pohyblivosť zubov, putovanie zubov, strata zubov a resorbcie alveolárnej kosti.

Priebeh liečby choroby parodontu je členený do troch etáp, iniciálna liečba chirurgická liečba a podporná liečba. Súčasťou liečby zápalu parodontu býva tiež podávanie liečiv. Antimikrobiálne lieky by mali špecificky a efektívne účinkovať proti parodontopatogennym mikróbom. Samostatne však nestačí, musí byť súčasťou jednotlivých etáp liečby.

Iniciálna liečba začíná klinickým vyšetrením a stanovením presnej diagnózy. Cieľom tejto prvej etapy je odstránenie zápalových zmien ďasien, zastavenie progresie ochorenia a vytvorenie prostredia bezzubného povlaku a zubného kameňa. Zo strany pacienta je nutné zevedenie riadnej dentálnej hygieny (inštruktáž k správnej technike čistenia zubov, doporučenie vhodných pomôcok ako sú zubné aj medzizubné kefky, zubné pasty i o  vhodných stravovacích návykoch vykoná zubný lekár alebo dentálna hygienička). V tejto iniciálnej liečbe lekár odstráni zubný povlak a zubný kameň a vykonákyretáž mäkkých tkanív parodontálnych vačkov.

Chirurgická liečba napomôže k spevneniu pohyblivých zubov, ktoré je možné zachovať. Touto liečbou by malo dôjsť k redukcii hĺbky parodontálnych vačkov. Medzi chirurgické výkony patrí odstránenie obsahu parodontálneho vačku, ošetrenie povrchu zubného koreňa, rôzne lalokové operácie, krytie obnažených krčkov, gingiviplastiky apod. Pri parodontálnych chirurgických zákrokoch je nevyhnutná lokálna anestézia.

Podporná liečbavníma pacientov s parodontitídou ako chronicky chorých jedincov, ktorí potrebujú neustále kontroly. Štúdie ukázali, že podpornou liečbou je možné zabrániť ďalším stratám úponov zubov a recidívam ochorenia. Frekvencia kontrol je individuálna podľa závažnosti parodontitídy, pre väčšinu pacientov stačia tri až štyri návštevy za rok. Kontroluje sa index zápalu, množstvo zubného povlaku, hĺbka parodontálnych vačkov, výskyt zubných kazovodstraňuje sa zubný kameň. Približne po troch rokoch by sa mala vykonať diagnostika pomocou röntgenu.