Fluór
Fluór zaberá hlavnú úlohu v primárnej prevencii zubného kazu. Môžeme ho podávať systémovo alebo aplikovať lokálne. Lokálna fluoridácia by mala vždy prevažovať nad celkovou fluoridáciou. Fluoridy, ktoré organizmus prijíma v dobe vývoja zubov, výrazne zvyšuje odolnosť skloviny. Čím skôr sa fluór zabuduje do tvrdých zubných tkanív, tým je väčšia odolnosť proti zubnému kazu. Fluoridy koncentrované v povrchových vrstvách skloviny ovplyvňujú metabolickú aktivitu zubného povlaku.
Celková fluoridácia
Fluór je možné do organizmu podávať celkovo vo forme fluoridových tabliet, fluoridovou soľou, fluridovaným mliekom, ale aj prostredníctvom minerálnych vôd s obsahom fluóru.
Lokálna fluoridácia
Fluór aplikovaný lokálne na tvrdé zubné tkanivá je vo forme fluoridovaných zubných pást, fluoridovaných ústnych vôd. Ideálnou prevenciou zubného kazu u detí starších ako šesť rokov sú fluoridové výplachy (fluorid sodný, aminfluorid), ktoré sa vykonávajú denne alebo v krátkych časových intervaloch po dobu 1-2 minút. K profesionálnej aplikácii u zubného lekára sa používajú fluoridové gély s vyššou koncentráciou, kedy sa tampónom nanesú na zuby a nechajú sa pôsobiť 3-4 minúty. Fluoridové gély s nižšou koncentráciou sú určené na domáce použitie. Tieto gély sa aplikujú technikou čistenia zubov, doba pôsobenia musí byť aspoň tri minúty a vykonáva sa 1x za dva týždne. U pacientov s vysokou kazivosťou zubov môže zubný lekár použiť fluoridové laky, tie sa aplikujú po vyčistení zubov a osušení skloviny vatovým tampónom. Pacient si následne nesmie ďalší deň čistiť zuby a mal by jesť len stravu mäkkej konzistencie, aby nedošlo k predčasnému odstráneniu laku. Ošetrenie fluoridovými lakmi sa vykonáva 4x ročne.
Zdroj: DOSTÁLOVÁ, Taťjana. SEYDLOVÁ, Michaela a kolektiv. Stomatologie. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a.s., 2008. Počet stran 196. ISBN 978-80-247-2700-4.