Ako to bolo s čistením zubov v minulosti?

Zvyšky jedla medzi zubami a usadený zubný povlak na povrchu zubov trápili ľudí odjakživa. Lenže predtým nebolo toľko možností, ako si čistiť zuby, a preto naši predkovia hľadali rôzne možnosti. A vyskúšali toho naozaj veľa.

V súčasnosti je pre nás úplne bežné čistiť si zuby kefkou a pastou. Ale dokážete si predstaviť, čo všetko museli podstupovať naši predkovia, aby si vyčistili zuby?

Začínalo sa s drievkom, ale bez pasty

Prvé zmienky o ústnej hygiene vôbec pochádzajú už od Babylončanov. Tí už v roku 5 500 pred naším letopočtom poznali potrebu odstraňovania zvyškov jedál z úst. Používali na to paličku z kríka Miswak, ktorú na konci rozžuli a používala sa ako hrubá zubná kefka. V tejto dobe ale ešte nemožno hovoriť o tom, že by to pre našich predkov bola nejaká cielená ústna hygiena. Iba im vadili zvyšky jedla v ústach, ktoré spôsobovali zápach. Už o 2000 rokov neskôr sa však v čínskej medicíne dozvedáme o tom, že si ľudia pravidelne vyplachovali ústa a používali kefku, aby predišli problémom s ďasnami a následnému vypadávaniu zubov.

Pôvodne sme sa zbavovali červíka

O tom, že bolesť zubov spôsobuje akýsi červík, bola civilizácia presvedčená údajne až do 18. storočia. Toho sa v tom čase snažili ľudia zbaviť vykurovaním a trvalo naozaj veľmi dlho, než sa novovekí lekári začali seriózne zaujímať o bolesť zuba. Červíka sa tak podarilo poprieť až v roku 1728 zakladateľovi modernej zubnej medicíny Pierrovi Fauchardovi. Tento muž tiež potvrdil, že zubný kaz spôsobujú zvyšky jedla, o čom sa domnieval už Hippokrates.

Prvú kefku so štetinami prinieslo až 15. storočie

Hoci sa môže zdať, že zubná hygiena bola už skôr samozrejmosťou, pomerne dlho trvalo, kým došlo k vynálezu prvej zubnej kefky so štetinami. A kde inde k tomu mohlo dôjsť ako v Číne. Rukoväť kefky sa v tom čase vyrábala z kosti dobytka alebo dreva a ako materiál na štetiny poslúžili štetiny ošípaných.

V Európe sa stretávame s dentálnou hygienou sporadicky a to u vyššej šľachty. Príslušníci tejto spoločenskej skupiny totiž používali špáradlá z husacích perí. O tri storočia neskôr sa stretávame s akýmsi rozmachom zubnej kefky v Európe. Kto nemal slonovinovú kefku s jazvečími štetinami, bol "out". Takzvaná veľkovýroba zubných kefiek prichádza až v 18. storočí z Anglicka, avšak štetiny týchto kefiek boli stále prírodné.

S 19. storočím prichádza aj chemická zubná pasta

Aj keď sa na odstraňovanie zubného povlaku ešte oveľa skôr používal napríklad tehlový prach, ale aj drevené uhlie alebo dokonca niektoré druhy kyselín. V 18. storočí už sme, ako ľudstvo, trochu pokročili a začali sme na čistenie zubov používať zmesi z mydiel alebo drvené kriedy. Účinnú zmes, ktorá sa ale konečne začala približovať dnešnej zubnej paste, objavili odborníci až v 19. storočí. A v tejto dobe už sa tieto zmesi začali predávať v dnes dobre známych tubách. K tomu inšpirovali doktora Sheffielda, vynálezcu pást Colgate, tuby s farbami, ktoré používali maliari. Na tomto bode sa doktori zasekli na niekoľko desiatok rokov a ďalší vývoj prišiel až po druhej svetovej vojne.

Novovek a čistenie zubov

Až 30. roky 20. storočia priniesli radosť do životov zubárov. Prišiel totiž vynález nylonu. Odborníci jasajú nad nylonovými vláknami na zubných kefkách, ktoré konečne neskrývajú dutinky umožňujúce bujarý život najrôznejším choroboplodným mikroorganizmom.

V roku 1939 potom začali vo Švajčiarsku myslieť aj na chrup telesne postihnutých a vynašli prvú elektrickú zubnú kefku. Kefka to bola ale značne primitívna, išlo o klasickú zubnú kefku, ktorá vďaka niekoľkokilogramovému motoru vykonávala pohyby dopredu a dozadu, nahrádzala teda vykonávanie nevhodnej horizontálnej techniky čistenia.