ROZHOVOR: Dentálna hygiena pomáha riešiť veľa problémov

Jednou z najčastejších otázok, na ktorú sme narazili, bola, či je nutné na dentálnu hygienu chodiť. Ako to teda je?

Na dentálnu hygienu nie je povinné dochádzať. Je to však cesta, ako udržať zuby, ďasná a celú ústnu dutinu v perfektnej čistote. Chodiť na ňu je teda vhodné. Zvyčajne najlepšie v rovnakom intervale ako na preventívnu prehliadku k zubnému lekárovi – teda dvakrát ročne.

S čím nám môže pomôcť zubný lekár, všetci vieme. Ako je to s dentálnej hygienou? Čo od nej môžeme očakávať?

Dentálna hygiena pomáha riešiť krvácanie ďasien, zubný kaz, parodontózu, estetické problémy so zubami a pigmentácie.

Trochu chúlostivá otázka – koľko dentálna hygiena stojí?

Tu by som rada spomenula dĺžku ošetrenia. Je rozdiel, keď zaplatíte 40 € za 30 alebo 90 minút. Vstupná dentálna hygiena by mala trvať minimálne 45 – 60 minút. Za kratší čas sa len ťažko dá niečo zvládnuť na prvýkrát. Spodná hranica sa u takto dlhej prehliadky pohybuje okolo 30 – 40 €. Avšak, existujú aj praxe, kde za 20 minút hygieny pacient platí 60 €.

Parodontóza je bohužiaľ pomerne častý problém. Pomôže mi s jej liečbou dentálna hygiena? A čo ma vlastne v takomto prípade čaká?

Parodontózu by mal primárne začať riešiť zubár, alebo o nej aspoň informovať. Liečba parodontózy by mala vždy prebiehať v spolupráci zubára a hygieničky. Dentálna hygienička parodontologického pacienta najprv riadne vyšetrí, potrebný je taktiež RTG snímok. Nasleduje odstraňovanie zubného kameňa najprv nad ďasnami. Dôležitý je nácvik správnej domácej ústnej hygieny. V odstraňovaní ďalších príčin parodontózy sa nepokračuje, kým pacient nie je schopný výborne čistiť. Nasleduje hĺbkové čistenie koreňov – čistenie pod ďasnami (deep scaling a root planing). Vykonáva sa ručnými nástrojmi v lokálnej anestézii, ktorú aplikuje lekár.

Základnou súčasťou návštevy dentálnej hygieny je odstraňovanie zubného kameňa. Množstvo pacientov má obavy, že to bolí. Ako to je?

Odstraňovanie zubného kameňa by nemalo byť bolestivé, môže byť trochu nepríjemné. Záleží však na počiatočnom stave. Ak sa jedná o silne zanedbaný stav, pacient môže počítať s väčšou citlivosťou. Avšak, vždy je možné aplikovať povrchovú anestéziu vo forme spreja alebo lokálnej anestézie od lekára.

Každý, kto chce mať belšie zuby, sa najskôr pýta – poškodzuje bielenie zubov sklovinu?

Nie, profesionálne bielenie sklovinu nepoškodzuje.

Citlivosť zubov spojená s odhalenými zubnými krčkami mnohým z nás nie je cudzia. Dá sa s tým robiť niečo iné, v prípade, že pasty na zníženie citlivosti nepomáhajú?

Dôležité je nájsť príčinu odhaľovania krčkov a túto príčinu najprv odstrániť. Často to bývajú nevhodné pomôcky alebo zlá manipulácia s nimi, parodontóza alebo ortodontické zaťaženie. Ak sú krčky citlivé, je možné aplikovať mineralizačný fluoridový lak. Tento lak sa zapolymeruje do povrchu defektu a odstráni citlivosť. Avšak, často iba dočasne.

Od mamičiek pomerne malých detí sa nám často objavuje otázka týkajúca sa bielych fliačikov na zuboch. Je nejaký spôsob, ako ich odstrániť?

Veľmi záleží na pôvode bielych fliačikov. Ako biela škvrna sa prejavuje úplne prvé štádium zubného kazu (tzv. kriedovo biela škvrna), vyzerať tak môže aj fluoróza (nadmerný príjem fluoridov v detstve) alebo môže ísť o vývojovú poruchu a podobne. Každý defekt je potrebné riešiť individuálne. Ale všetky tieto defekty sa vždy dajú vyriešiť, niekedy je však potrebná účasť zubného lekára.

Väčšina zubných lekárov a hygieničiek apeluje na používanie veľmi mäkkej zubnej kefky. Prečo by sme ju vlastne mali používať?

Mäkkú kefku je dôležité používať kvôli dvom rozdielnym prostrediam, ktoré čistíme – veľmi tvrdý povrch zuba a potom veľmi jemný a citlivý povrch ďasien. Aby sme nepoškodili krehké tkanivo ďasna, ktoré je pre zdravie zuba životne dôležité, musíme zvoliť pomôcku, ktorá ho nepoškodí. Teda mäkkú zubnú kefku. Techniku čistenia následne musíme prispôsobiť tak, aby nedošlo k poškodeniu ďasna a došlo ku perfektnému vyčisteniu zuba.

Sami zákazníkom prízvukujeme, aby používali medzizubnú kefku. Mne samotnej ste odporučila používať aj zubnú niť. Dá sa povedať, ktorá z týchto pomôcok je lepšia alebo dôležitejšia?

Medzizubná kefka. Medzizubný priestor vyčistí niekoľkonásobne lepšie než zubná niť. Jej použitie je jednoduchšie a je tu menšie riziko traumatizácie ďasien. Sú však aj priestory – väčšinou pri napr. silne krivých zuboch – kde použitie medzizubnej kefky nie je možné. Tam je dobré používať aspoň zubnú niť.

Bohužiaľ, už dlhšiu dobu sa stretávame s nedostatkom zubárov. Nahradí dentálna hygiena preventívne prehliadky u zubára?

Nie, nutné je navštevovať ako zubného lekára, tak aj dentálnu hygieničku. Zubný lekár je vedúcou zložkou dentálneho tímu. Diagnostikuje všetky problémy a určuje ďalšie pracovné úkony dentálnej hygieničke. Fungujú ako pár.

Kedy je možné začať chodiť k dentálnej hygieničke s deťmi? A je vlastne nejaký vek, od ktorého pre dospelých už dentálna hygiena nemá zmysel?

Rovnako ako k zubnému lekárovi, aj na dentálnu hygienu je dobré chodiť od útleho veku. Napríklad už od 3 rokov. Najskôr sa hráme, ukazujeme, čo a ako, a čistíme zúbky. Horná veková hranica neexistuje. Ak v ústnej dutine sú nejaké vlastné zuby, na dentálnu hygienu je potrebné chodiť. V starobe je telo menej odolné voči útokom baktérií v povlaku a horšie sa vyrovnáva so zápalovými procesmi.

Už sme sa stretli aj s názormi, že niektorí zubní lekári dentálnu hygienu neodporúčajú, že je zbytočná. Nedesí vás to?

Návštevy dentálnej hygieny sú úplnou väčšinou zubných lekárov odporúčané či dokonca vyžadované. Ak zubný lekár návštevu dentálnej hygieničky neodporúča, mal by starostlivú dentálnu hygienu vykonávať sám. To znamená pri každej návšteve odstrániť zubný kameň zo všetkých zubov, zuby preleštiť, vybrať vhodné pomôcky a pacienta naučiť správnu techniku čistenia.