Kde sa vzala, tu sa vzala, zrazu tu bola. Zubná kefka a jej história.

Zrejme prvým nástrojom ústnej hygieny bol kameň, ktorý, ak bol vedený šikovnou rukou agresora, dokázal vymydliť ústnu dutinu vskutku dôkladne. Tento spôsob očisty zubov mal, ale jednu drobnú nevýhodu. Totiž že spoločne so zubným povlakom zmizol aj chrup.

Pravek zubnej kefky

Človek sa teda kdesi uprostred Babylonu zamyslel nad lepším riešením a na premýšľanie si zrejme dal do úst vetvičku kríku Miswak. Po rozžutí vetvičky Miswaku alebo latinsky Salvadora persica si človek všimol, že rozstrapkaný koniec by bol možno vhodný nástroj k dentálnej hygiene.

Nápad vyskúšal a svetlo sveta uzrela prvá zubná kefka, prapredok solokefky.

Stredovek zubnej kefky

Človek je ale tvor pohodlný a nechcelo sa mu tráviť minúty rozžúvaním drevených paličiek a ďalší čas potom čistením jedného zuba po druhom. A tak šikovné drobné čínske ručičky vyrobili v 15. storočí zo zvieracích chlpov a kostí druhú verziu zubnej kefky, tentoraz išlo o prvú klasickú zubnú kefku.

Tento nový čínsky hit sa dostal aj do rúk európskych návštevníkov, ktorí sa rozhodli ho predstaviť aj v Európe. Keď však dorazili do Európy stretli sa vo väčšine prípadov len s ignoranciou a posmeškami. Na obranu našich predkov musím povedať, že sa zrejme nie je čomu diviť, hygienické návyky vtedajších Európanov neboli práve ukážkové. Napríklad samotnému Michelangelovi vlastný otec radil, nech svoj čas a financie nedáva na kúpele, ale radšej zo seba raz za niekoľko mesiacov vrstvy špiny jednoducho zlúpnuť. Ak sa ľudia riadili takými pravidlami nie je sa čo čudovať, že si svoj život bez veci zvanej zubná kefka vedeli bez problémov predstaviť.

Len u vyššej šľachty sa v tejto dobe stretávame aspoň s náznakom zubnej hygieny, príslušníci tejto spoločenskej skupiny totiž používali špáradlá z husacích pier.

Novovek zubnej kefky

O tri storočia neskôr sa stretávame s akýmsi rozmachom zubnej kefky v Európe. Kto nemal slonovinovú kefku s jazvečikovými štetinami, bol "out". 18. storočie prináša veľkovýrobu zubných kefiek v Anglicku, štetiny týchto kefiek boli však stále prírodné.

Až 30. roky 20. storočia prinášajú radosť do životov stomatológov, hygienikov a tiež miliónov žien. Prišiel totiž vynález nylonu. Hygienici jasajú nad nylonovými vláknami v zubných kefkách, ktoré konečne neskrývajú dutinky umožňujúce bujarý život najrôznejším choroboplodným mikroorganizmom.

V roku 1939 potom začali vo Švajčiarsku myslieť aj na chrup telesne postihnutých a vynašli prvú elektrickú zubnú kefku. Kefka to bola ale značne primitívna, išlo o klasickú zubnú kefku, ktorá vďaka niekoľkokilogramovému motoru vykonávala pohyby dopredu a dozadu, nahradzoval teda vykonávanie nevhodné horizontálne techniky čistenia.

No a ako vznikla už klasická zubná kefka s malou hlavou, rovno strihanými a mäkkými štetinami?

To sa v roku 1973 zišlo pár chytrých hláv na "Sympozium of Oral Hygiene" a zhodli sa na niekoľkých konkrétnych parametroch, z ktorých vzišla "ideálna zubná kefka", ktorá má najlepšie čistiace schopnosti zo všetkých možných typov zubných kefiek.

A ako má teda "idálna zubná kefka" vyzerať? Má mať malú hlavu, rovný zástrih a mäkké štetiny.