Dentálne zliatiny kovov
Dentálne zliatiny kovov slúžia na výrobu zubných náhrad a sú najstarším materiálom používaným v protetike.. Ako zliatina sa označuje spojenie niekoľkých kovov, ktorých kombináciou sa dosiahne požadovaných vlastností. Dentálne zliatiny kovov vynikajú svojimi mechanickými vlastnosťami ako je pevnosť a tvrdosť. Ich hlavnou nevýhodou je estetika, preto sa využívajú do postranných úsekov chrupu alebo ako nosníky konštrukcií pokryté estetickým materiálom. Z rýdzich kovov sa v protetickej stomatológii využíva iba titán a menej často galvanoplastické zlato, striebro a meď.
Dentálne zliatiny kovov sa delia
z hľadiska použitia:
- dentálne zliatiny pre klasické fixné zubné náhrady fazetované plastom
- dentálne zliatiny pre metalokeramiku
- dentálne zliatiny pre konštrukcie čiastočných snímateľných zubných náhrad
z hľadiska chemického zloženia:
- dentálne zliatiny ušľachtilých kovov
- dentálne zliatiny základných kovov
Dentálne zliatiny ušľachtilých kovov obsahujúce najmenej 75% zlata a kovov platinovej skupiny sa ďalej delia na štyri typy a podľa typu sa z nich zhotovujú inleje, zubné korunky, zubné mostíky, zásuvné spoje, koreňové nadstavby apod.
Dentálne zliatiny s redukovaným obsahom ušľachtilých kovov (25 % - 75 %) vynikajú veľmi vysokou tvrdosťou a sú vhodné pre rozsiahle zubné mostíky, strmene, zásuvné spoje, konštrukcie snímateľných zubných náhrad.
Dentálne zliatiny kovov – zlatoplatinové sú vhodné pre napaľovanie keramiky. Typická farba zlatoplatinových zliatin je sivá až hnedošedá.
Dentálne zliatiny kovov – zlatopalladiové sú tiež vhodné pre metalokeramiku, majú šedú farbu.
Dentálne zliatiny kovov – strieborné sa delia na dve skupiny nízkotaviteľné a vysokotaviteľné. Nízkotaviteľné strieborné zliatiny v ústach korodujú, preto sa už nepoužívajú, skôr sa z nich vyrábajú koreňové inleje. Vysokotaviteľné strieborné zliatiny obsahujú okolo 40% paládia, aj napriek tomu majú horšie vlastnosti než zliatiny s obsahom zlata a platiny.
Dentálne zliatiny chrómkobaltové a chrómniklové sa využívajú na zhotovovanie klasických fixných zubných náhrad (zubné korunky, zubné mostíky), na metalokeramické zubné náhrady a na konštrukcie čiastočných snímateľných náhrad.
Kovy sú najstarším materiálom používaným v protetike. Najmä pre svoju pevnosť, tvrdosť a odolnosť majú široké využitie. Nevýhodou niektorých zliatin je ich znížená biokompatibilita a kovy zasahujúce do viditeľného úseku chrupu nemusia vždy spĺňať požiadavky estetickej stomatológie. Z rýdzich kovov sa v protetike spracováva iba titán, galvanoplastické zlato, striebro a meď. V ostatných prípadoch sa jedná o zliatiny.
Zdroj: DOSTÁLOVÁ, Taťjana. Fixní a snímatelná protetika. 1. vydání, Praha: Grada 2004. .Počet stran 220. ISBN 80-247-0655-5.