Po stopách chrupu. Ako pomáhajú zuby odhaľovať minulosť ľudstva?
Prinajmenšom z detektívok vieme, že zuby sú ťažko zničiteľnými nositeľmi genetickej informácie. Tentoraz sme sa ale pozreli na ich nepopierateľnú dôležitosť pri mapovaní histórie vývoja ľudstva samotného. Prečítajte si o dvoch záhadných zuboch starých desať miliónov rokov, náleze najstaršej ľudskej DNA a príchode homo-sapiens na územie dnešnej Európy.
Záhadný chrup z Európy
V roku 2016 sa pri vykopávkach v Nemecku podarilo objaviť hneď dva zuby vo veku medzi deviatimi a desiatimi miliónmi rokov. Prečo bol vtedy okolo nálezov hornej stoličky a očného zuba primáta taký povyk? V nemeckom Eppelsheime, predtým preslávenom početnými objavmi artefaktov, išlo totiž o prvé nálezy takého druhu po 80 rokoch.
O poznanie zaujímavejšie je tvarovanie oboch zubov. To sa takmer vôbec nepodobá zubom euroázijských predkov, ako skôr tým africkým. Inak povedané, pôvod nositeľa, ktorému chrup patril, je tak trochu záhadou. Nález vyvolal (nutné podotknúť už vyvrátené) špekulácie, či naozaj prapôvodní predkovia dnešného človeka pochádzajú z oblasti Afriky.
Výskumníci a historici však upresňujú, že pri nezvyčajnom tvare zubov môže ísť iba o tzv. konvergenciu (africkí a eurázijskí predkovia prechádzali obdobným evolučným vývojom – aj napriek odlišným podmienkam – a nezávisle na sebe došli k rovnakému tvarovaniu chrupu). Časť vedcov potom špekuluje, či zuby nepatrili skôr starším priamym aj nepriamym predchodcom človeka (homini, hominoidi atď.).
800 000 rokov stará sklovina
Zatiaľ čo životnosť DNA nie je nijako dlhá – pokiaľ nemá skvelé podmienky uchovania – životnosť proteínov, ktoré DNA tvoria, je oveľa vyššia. Práve výskum proteínov z vôbec najstaršej analyzovanej vzorky ľudského genetického materiálu, zubnej skloviny starej 800 tisíc rokov, dopomohla k potvrdeniu blízkych vzťahov medzi pravdepodobnými (viac či menej) priamymi predchodcami moderného človeka (homo-antecessor, homo sapiens, neandertálci a denisované). Tieto vzťahy boli diskutované už od vykopávok v severnom Španielsku v roku 1994, odkiaľ analyzované vzorky pochádzajú.
A mimochodom. Vôbec najstaršie vzorky DNA sa extrahovali aj zo zuba – mamutieho vo veku asi 1,2 milióna rokov (pohybujeme sa teda zhruba v neskorom období štvrtohôr, v pleistocéne). DNA stoličky mamuta stepného konzervoval po milión rokov sibírsky permafrost a správu o náleze a jej význame publikovali vedci tento rok, vo februári 2021.
O 8 000 rokov skorší príchod do Európy
V roku 2020 archeológovia našli stoličku starú asi 44 až 46 tisíc rokov. Vďaka nálezu zuba v bulharskej jaskyni Bacho Kiro zistili, že príchod homo-sapiens do Európy bol ešte o poriadny kus skorší ako sa predpokladalo.
Čo je na tom také zaujímavé? Vďaka nálezu vieme, že veľmi ranní homo-sapiens sa dostali do Európy o asi o 8 tisíc rokov skôr, ako sme predpokladali. To okrem iného znamená, že zdieľali územie Európy so svojimi predchodcami, neandertálcami (homo neanderthalensis) až tisíce rokov.
Podľa dostupných nálezov boli homo-sapiens a neandertálci v kontakte – tí od nich dokonca dokázali odkukať napríklad sofistikovanejšie nakladanie s materiálmi (kosti, kamene, parožie). Ponúka sa potom otázka, prečo neandertálci (a ďalší priami predchodcovia moderného človeka) vymreli, pokiaľ boli schopní sa adaptovať a učiť.
